Happy End? - Kapitola 4. - Odchod 1.část; by L!nduš

24. května 2009 v 16:44 | Piperka |  Happy end? (Šťastný koniec... alebo nie?)
Ahoj, tak vám opět přináším další část povídky od L!nduš, tentokrát už 4. S přidáním jsem otálela, jelikož mi L!nduš ještě neposlala další, tak jí budu muset napsat... Po třetí smutné části přichází 4. možná ještě smutnější, tentokrát z pohledu Edwarda...
První kapitolu si můžete přečíst tady, druhou tady, třetí část tady a úvod povídky najdete tady. Chcete zveřejnit vaše fanfiction? Stačí si přečíst článek tady.

4.Odchod


Edwardov pohľad:

... a posledný krát som ju pobozkal. Videl som ako si Bella pomaly uvedomovala čo tá možnosť, ktorú som si vybral znamená. Pozerala sa na mňa takým pohľadom že keby som dokázal plakať plakal by som presne ako ona. Prudko zbledla a už chcela dopadnúť na zem ale rýchlo som ju zachytil ešte pred tým ako stihla naraziť hlavou na podlahu. Takúto reakciu som vážne nečakal. Pozrela sa na mňa tým najbolestnejším pohľadom a stratila vedomie. Určite to bude pre ňu veľmi ťažké. Čo keď na mňa nikdy nezabudne? To by bolo možné pretože Jasper mi často hovoril že jej láska ku mne je omnoho väčšia ako ktoréhokoľvek človeka ale aj tak ju nemôžem preceňovať. Ešte stále patrí k ľudskému druhu.

Držal som ju stále v mojom náručí. Zrazu sa na mňa prudko pozrela. Možno ma cez jej prúd sĺz ani poriadne nevidela ale tento pohľad si budem pamäť do konca večnosti. Pohľad plný bolesti, smútku, strachu. Možno to stojí za tú bolesť. Možno môj odchod uľahčí fakt že ju neustále vystavujem nebezpečenstvu. Aj keď s upírom bude. Dúfam že tá upírka bude na ňu milá. Bella si pritiahla moju tvár bližšie a pobozkala ma. Opätoval som jej ale chutil jej slzami. Slzami z lúčenia a ja som v tej chvíli vedel že to je tá najbolestivejšia situácia akú som zažil . Nie ona zabudne. Vyrovná sa so svojou stratou a pôjde ďalej. Ako by mi čítala myšlienky a prepaľovala ma bolestným pohľadom.
"Ja na teba nikdy nezabudnem. Môj život sa skončil touto chvíľou skončil. Vždy ťa budem milovať. Ja nezabúdam. Nezabudnem na najkrajšie chvíle môjho života" zamumlala so slzami v očiach a ja som videl že okrem sĺz vidí v mojich očiach to isté.
"Milujem ťa, láska. Nech sa stane čokoľvek"
"Aj ja Edward. Zoberieš si so sebou moje srdce"
"A ty moje" pousmiala sa a bezvedomie ju premohlo. Zdvihol som ju a predal Emmettovy.
Budeš mi chýbať braček ale vieš čo to s Bellou urobí? Iba som prikývol. Prišiel som k Rosalie a objal ju. Blbí Vouturyovci iba žiarlia na to že sme šťastný a hneď nám to idú prekaziť. Keby sa dalo zabíjať pohľadom Bella by ich určite zabila teda Ara určite. A to som ju už mala rada. Budete mi obidvaja chýbať.
Smutne som prikývol a pousmial sa jej vraždiacim myšlienkam, ktoré pokračovali ďalej a ďalej. Esme ma objala aj Carlise. Nedá sa odvolať alebo niečo spraviť? Pokrútil som hlavou a prešiel k Jasperovi. Budem ju ukľudňovať dokiaľ to pôjde. Áno ale raz opustí aj ich. Myslel som na to ako sa bude lúčiť s mojou rodinou o ktorú tiež príde. Budem na ňu dávať pozor ale nemysli že to nechá len tak a nebude s tým chcieť nič urobiť poznáš ju veľmi dobre a keď sa jej niečo nepáči tak ona sa nevzdá. Nepočítaj s tým. Musel som sa uchechtnúť pri pomyslení aká bola vždy bojovná a tvrdohlavá
keď som ju chcel prinútiť. Nikdy nezabudnem ako sa tvárila keď zistila že ju beriem na ples. Celá hnevom očervenela a keby som nemal takú silu tak by som ju z toho auta nedostal. Posledný krát som prešiel po Bellinej alabastrovej pokožke a pozrel na smutné pohľady mojej rodiny najprv mňa potom na ňu. Mali veľkú starosť ako môj a jejich odchod bude znášať.
Boooože iba mu nedopatrením otrhnúť ruku alebo hlavu. Škoda že nechodí ta WC ale keby chodil tak by určite mal tú svoju ochranku stále so sebou. Určite by potreboval pomôcť.
Keby to nebola taká hrozná a smutná chvíľa začal mi som sa na Rosaliných myšlienkach smiať na celé kolo. Už mi cukali kútiky keď svoj prepalujúcí pohľad premenila na ľútostný a pozorovala ma a ja som si až vtedy uvedomil čo ma čaká aj keď na Bellin pohľad nezabudnem budem vo Volttere a spomínať na každú minútu strávenú s mojou rodinou. ktorou súčasťou ako som videl bola teraz aj Bella. Pozrel som sa na Ara. Stál vo dverách a čakal kým sa rozlúčim. Môžeme? Spýtal sa. Zamyslene som prikývol sa vydal som sa za ním a jeho ochrankou. Jane išla za mnou keby som chcel utiecť. Posledný krát som pozrel na svoju rodinu a na moju milú spiacu Bellu a spomínal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nikits Nikits | Web | 24. května 2009 v 17:24 | Reagovat

ahoj, máš pěkný blog, nechceš spřátelit? :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.